Bol vyvinutý ako odľahčená verzia DAP (Directory Access Protokol) protokolu, ktorý bol v roku 1988 stanovený ako komunikačný protokol medzi adresárovým servrom a klientom štandartom X.500 (štandart ISO 9594), no tento protokol vzhľadom na svoju náročnosť sa nehodil pre malé aplikácie.
Jeho výhodou je napríklad, že beží nad TCP/IP a nevyžaduje na rozdiel od DAP protokoly definované v rámci sieťového modelu OSI. LDAP definuje protokol, no nedefinuje samotný adresár.
Active Directory, OpenLDAP či NDS sú implementáciami tohto protokolu. Treba však poznamenať, že hoci sú implementáciami toho istého protokolu o 100%-nej kompatibilite zďaleka nemôže byť ani reč.
LDAP je založený na štruktúre klient-server a dáta sú vo vnútri uložené do stromu s adresárovou štruktúrou. Keď sa klient na niečo spýta, tak server odpovie, alebo povie, kto toho vie viac. Napr. iný LDAP server (podadresár štruktúry dát môže byť uložený aj na inom serveri).