Každý počítač v sieti Internet má pridelenú jednoznačnú číselnú adresu, tzv. IP adresu, ktorá má 32 bitov. Z dôvodov efektívneho smerovania práv je adresa uzla siete zložená z dvoch častí - z adresy siete a z adresy samotného uzla. Adresu siete prideľuje centrálny správca internetu. V rámci takejto siete môže pracovať niekoľko počítačov, ktorých adresy si ľubovoľne zvolí správca konkrétnej siete. Jednotlivé siete sú navzájom prepojené cez uzly, tzv. "routre", ktoré vedia smerovať dátové pakety, pretože poznajú všetky adresy im prístupných sietí.
Podľa maximálneho počtu počítačov v sieti sa adresy rozdeľujú do troch tried:
- Trieda A umožňuje adresáciu v rozsiahlych sieťach s veľkým počtom počítačov. Pre adresu vlastného uzla je k dispozícii 24 bitov, ostatných 8 bitov je použitých pre adresu siete.
- Adresy triedy B poskytujú 16 bitov pre adresu siete a 16 bitov pre adresu uzla v sieti.
- Adresy triedy C sú najpoužívanejšie, poskytujú 24 bitov pre adresu siete a zvyšných 8 bitov pre adresu uzla v sieti.
Adresy sa zapisujú ako štvorica čísel oddelených navzájom bodkami, napr:
192.168.130.10
Pri rozdelení adries do tried platí pravidlo: Ak adresa začína číslom z intervalu 1 až 127, patrí do triedy A, ak začína číslom z intervalu 128 až 191, patrí do triedy B a adresy začínajúce číslom väčším ako 192 sú adresy triedy C.
Keďže ale okrem členenia podľa číselných adries existuje ešte členenie sietí na domény a meno uzla má platnosť iba v spojitosti s menom domény, bežného používateľa číselné adresy nemusia zaujímať. Adresa má v tomto prípade textový tvar a skladá sa z dvoch častí oddelených bodkou: uzol.domena (ekobit.sk)
Vzájomnú transformáciu znakových mien počítačov na ich číselné adresy zabezpečuje služba nazývaná Domain Name Services DNS.